Budúcnosť práce bez ľudí

Predstavte si bežné pracovné ráno o desať rokov. Namiesto toho, aby ste sa obťažovali triedením e-mailov a prípravou podkladov na poradu, váš digitálny asistent už dávno vybral priority, pripravil návrhy riešení a na vás čakajú iba také úkony, ktoré si naozaj vyžadujú ľudský úsudok. Možno to znie ako vzdialená vízia, no pravdou je, že čoraz viac činností za ľudí preberá umelá inteligencia. Otázkou stále zostáva, ako toto všetko ustojí pracovný trh a v akej podobe túto zmenu ako ľudia prežijeme.

Tempo, akým sa umelá inteligencia dostáva do praxe u jednotlivých zamestnávateľov, prekvapilo aj skúsených analytikov. Kým ešte pred pár rokmi sa o strojovom učení hovorilo ako o téme pre technologických nadšencov, dnes výrazne ovplyvňuje to, ako vyzerá účtovníctvo, právne poradenstvo, marketing či zákaznícka podpora. Ešte skôr ako sa pozrieme na to, do akej miery je budúcnosť práce bez ľudí blízko, má zmysel pozrieť sa najprv na to, čo podobné technologické zlomy znamenali v minulosti.

Stojíme na prahu novej revolúcie?

História ponúka niekoľko zreteľných bodov zlomu. Parný stroj a nástup priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia presunuli prácu z poľa do fabriky a zmenili aj to, koľko hodín ľudia skutočne pracovali, pôvodne to bolo aj šesťdesiat hodín týždenne. Elektrifikácia a pásová výroba na začiatku 20. storočia, ktorú preslávil Henry Ford, zase znásobili produktivitu a zároveň položili základ osemhodinového pracovného dňa, ktorý dnes považujeme za samozrejmosť.

Druhý veľký zlom priniesli počítače a internet od 80-tych rokov minulého storočia. Kancelárska práca sa zautomatizovala, administratívne profesie postupne nahradil softvér a vzniklo množstvo úplne nových odvetví, od softvérového vývoja až po digitálny marketing. Dôležité je si všimnúť jeden opakujúci sa vzorec, každá vlna technologickej zmeny ubrala časť existujúcich pracovných miest, no súčasne vytvorila nové, ktoré si dovtedy vedel predstaviť iba málokto.

Umelá inteligencia mení pravidlá hry

Súčasná vlna je v porovnaní s minulosťou ale predsa len v niečom odlišná, a tým je rýchlosť nástupu. Kým prechod od poľnohospodárstva k priemyslu trval generácie, schopnosti umelej inteligencie sa násobia doslova v jednotlivých mesiacoch a nie desaťročiach. Svetové ekonomické fórum vo svojej analýze trhu práce odhaduje, že takmer štvrtina pracovných miest sa do roku 2027 zmení, pričom vznikne približne 69 miliónov nových pozícií a zanikne okolo 83 miliónov tých súčasných. Výsledný čistý úbytok predstavuje približne 2 % dnešnej zamestnanosti, čo samo o sebe síce neznie dramaticky, no za týmto číslom sa skrýva zásadná zmena.

Aktuálne môžete nájsť rôzne odhady, ako umelá inteligencia ovplyvní trh práce. Podľa niektorých analýz by AI mohla zvýšiť globálny HDP o 7 %, teda približne o 7 biliónov dolárov. Súčasne by mohla ovplyvniť prácu zodpovedajúcu tristo miliónom plných pracovných úväzkov po celom svete. Jedným dychom ale treba dodať aj to, na čo sa často zabúda. Väčšina pracovných miest totiž nebude nahradená úplne, len sa im zmení náplň. Namiesto vypĺňania tabuliek tak bude napríklad účtovník kontrolovať a overovať výstupy, ktoré mu pripravil algoritmus, takže za daný čas toho zvládne viac ako doteraz.

Ktoré profesie sa menia najrýchlejšie?

Najlepšie to vidno na konkrétnom príklade z prostredia, ktoré je blízke aj Slovensku. V Bratislave aj v ďalších mestách pôsobia desiatky centier zdieľaných služieb a zákazníckej podpory, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí v administratívnych pozíciách. Veľká časť tejto práce, teda odpovedanie na bežné otázky klientov, spracovanie faktúr alebo preklad jednoduchých dokumentov, dnes zvládnu jazykové modely rýchlejšie a lacnejšie než tím pracovníkov na začiatočníckej úrovni.

Firmy prevádzkujúce takéto centrá preto čoraz častejšie menia štruktúru tímov, znižujú počet ľudí na najjednoduchších pozíciách a súčasne hľadajú odborníkov, ktorí dokážu nastaviť, kontrolovať a vylepšovať samotné systémy umelej inteligencie. Rovnaký vzorec sa opakuje aj v iných odvetviach, administratívne a rutinné úlohy automatizácia zasahuje ako prvé, zatiaľ čo profesie postavené na fyzickej zdatnosti, empatii, vyjednávaní alebo tvorivom riešení problémov si zatiaľ držia svoju hodnotu.

Nová podoba ľudskej práce

Budúcnosť práce bez ľudí nás ešte pomerne dlho nečaká, je však zrejmé, že k zániku niektorých pracovných miest jednoznačne príde. Čoraz viac bude záležať na schopnosti spolupracovať s AI, nie s ňou súperiť. Zručnosť, ktorá bude mať v najbližších rokoch najvyššiu hodnotu, nie je programovanie ako také, ale kritické myslenie, schopnosť formulovať správne otázky a posúdiť, či je výstup algoritmu naozaj správny a použiteľný. No a napokon, svoje pevné miesto si s najväčšou pravdepodobnosťou udržia aj remeselníci, pretože na takéto činnosti je AI zatiaľ prikrátka.

Zaujímavý je aj pohľad na vzdelávací systém, ktorý sa na túto zmenu len pomaly pripravuje. Priebežné vzdelávanie, ktoré sa kedysi chápalo ako benefit navyše, sa stáva nevyhnutnou súčasťou kariéry takmer v každom odvetví. Zamestnanci, ktorí si raz za niekoľko rokov doplnia len formálne osvedčenie, budú čoraz viac zaostávať za tými, ktorí si zručnosti aktualizujú priebežne a prirodzene, popri bežnej práci. Celkom do úzadia zas ustupuje aj memorovanie či zložité analyzovanie informácií, pretože s nástupom AI už nie sú tieto zručnosti také potrebné.

Čo tieto zmeny prinesú investorom?

Zásadná časť tejto zmeny sa odohráva na kapitálových trhoch a dotýka sa každého, kto má sporenie, dôchodkové sporenie alebo investičné portfólio. Firmy, ktoré dokážu automatizáciu využiť na zníženie nákladov a zvýšenie produktivity, by mali v nasledujúcich rokoch vykazovať vyššie marže než ich konkurencia. Investori preto čoraz pozornejšie sledujú nielen to, koľko firma investuje do technológií, ale najmä to, ako rýchlo sa jej táto investícia premieta do reálnych hospodárskych výsledkov.

Táto téma už dnes ovplyvňuje aj zloženie veľkých akciových indexov. Spoločnosti spojené s výpočtovým výkonom, dátovými centrami a softvérom pre umelú inteligenciu v posledných rokoch ťahali rast celého trhu výraznejšie, ako to bolo bežné pri akejkoľvek inej skupine firiem v porovnateľnom období. Pre bežného investora to prináša dilemu, do akej miery sa oplatí vystaviť portfólio tejto téme priamo, napríklad prostredníctvom tematických fondov zameraných na robotiku a automatizáciu, a do akej miery je rozumnejšie držať sa širšej diverzifikácie.

Ako sa orientovať v investovaní počas tejto zmeny?

Skúsenosť z predchádzajúcich technologických vĺn, napríklad z obdobia dot-com bubliny na prelome tisícročí, ukazuje jedno dôležité ponaučenie. Dlhodobý smer vývoja bol správny, internet sa naozaj stal nenahraditeľnou súčasťou ekonomiky, no mnohé konkrétne firmy, do ktorých v tom čase investori vkladali nádeje, neprežili. Rovnaké riziko hrozí aj pri téme umelej inteligencie, správny odhad trendu ešte neznamená správny odhad toho, ktorý konkrétny investičný titul prinesie najlepší výnos.

Rozumnou stratégiou preto zostáva to, čo platilo aj pred príchodom umelej inteligencie, teda rozloženie rizika medzi viacero odvetví, pravidelnosť investovania bez snahy načasovať trh a trpezlivosť pri krátkodobých výkyvoch. Namiesto honby za jedným aktuálne „vychyteným“ titulom má väčší zmysel sledovať, ktoré sektory z automatizácie profitujú ako celok, od priemyselnej robotiky cez zdravotníctvo až po finančné služby, a primerane tomu prispôsobiť svoje portfólio. Okrem toho sa oplatí zvážiť, či do portfólia nedoplniť aj alternatívne investície, ako sú napríklad P2P pôžičky.

Zmena, ktorá sa pred nami odohráva, nie je prvou svojho druhu a pravdepodobne nebude ani poslednou. Odlišná je ale rýchlosťou a rozsahom, akým prebieha, rovnako ako aj šírkou odvetví, ktoré naraz zasahuje. Pre zamestnancov aj investorov preto platí rovnaké odporúčanie, sledovať vývoj triezvo, priebežne sa prispôsobovať a nespoliehať sa na to, že dnešné „istoty“ budú platiť aj o desať rokov.