Čaká nás ekonomická recesia?

V uplynulých týždňoch ste možno z viacerých strán mohli zaregistrovať, že hrozba ekonomickej recesie sa zvyšuje. Netreba si však hneď predstavovať katastrofické scenáre, je prirodzené, že obdobia poklesu a rastu sa postupne striedajú a na celkovú ekonomickú situáciu krajín vplýva množstvo faktorov. Čo znamená pojem recesia, ktorý ekonomickí experti spomínajú stále častejšie, aké javy so sebou prináša a ako počas recesie premýšľať nad investíciami?

Keď obdobie rastu striedajú poklesy

Pojmy ako ekonomická či hospodárska recesia sa často objavujú v médiách v spojitosti s rôznymi krízami a negatívnymi prognózami. Dokonca aj v súčasnosti sa k týmto slovám vo svojich predpovediach uchyľujú čoraz viac, čím celkom oprávnene môžu vyvolávať obavy, či nás nečaká podobný scenár ako v roku 2020, 2008 alebo v období veľkej ekonomickej krízy koncom dvadsiatych rokov minulého storočia.

Staré známe „raz si hore, raz dole“ platí prakticky v každej jednej oblasti a hospodárenie či investovanie nie je výnimkou. Jednoducho, niečo ako nekonečný rast neexistuje a tak sa aj ekonomika vyvíja v určitých cykloch, pričom ich neoddeliteľnou súčasťou je aj recesia. Hoci neexistuje jej jediná striktná definícia, tak recesiu môžeme charakterizovať ako výrazné oslabenie ekonomickej aktivity trvajúce dlhší čas, spravidla až niekoľko mesiacov.

Na identifikovanie ekonomickej recesie sa ako hlavný ukazovateľ využíva práve hrubý domáci produkt. Ak ide o medzikvartálny pokles sezónne očisteného reálneho štvrťročného hrubého domáceho produktu (HDP) v aspoň dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch, hovoríme o tzv. technickej recesii. Z pohľadu investora však sledovať len vývoj HDP nestačí, pretože sám o sebe verne neodzrkadľuje dianie na svetových trhoch. Na celom svete navyše neexistuje jedna jediná metodika na jeho výpočet a medzi jednotlivými krajinami môžu byť odchýlky celkom výrazné. Pokles hrubého domáceho produktu za určitý čas teda neznamená automaticky nástup recesie, keďže ekonomické ukazovatele treba posudzovať v širšom kontexte.

Kedy dochádza k recesii?

Ekonomickú recesiu spravidla spúšťajú viaceré udalosti, ku ktorým dochádza v nevhodnom časovom slede, čím dochádza k tzv. domino efektu, ktorý popíšeme nižšie. Ešte predtým ale dodajme, že dopady ekonomickej recesie môžu byť zničujúce a preto niet divu, že v mnohých ľuďoch jej hrozba aj vyvoláva skutočné obavy. Spúšťačom môže byť krach významnej finančnej inštitúcie, pokles produktivity v dôležitom segmente, alebo ako sme sa už stihli presvedčiť, tak aj celosvetová pandémia.

Už vyššie sme spomenuli, že počas recesie dochádza k výraznému spomaleniu ekonomiky. To ale nie je jediným javom, pretože spolu s ním dochádza aj poklesu reálnych príjmov obyvateľstva, čo prirodzene núti „uťahovať opasky“. Spotrebitelia teda majú na nákupy menej peňazí a dopyt z ich strany sa znižuje.

Tento jav potom vyvoláva pokles maloobchodného a neskôr aj veľkoobchodného predaja, a rovnako ohrozuje trh so službami. Prvými obeťami sú spravidla služby, ktoré nie sú nevyhnutné pre život a predstavujú určitý nadštandard. Inak to nie je ani pri tovare, kedy v rámci šetrenia obmedzujú ľudia svoje nákupy na nevyhnutné minimum. Tržby obchodníkov teda vo všeobecnosti klesajú a nemajú príliš komu predávať.

Zrejme už tušíte, čo bude v dôsledku zníženého dopytu zo strany spotrebiteľov nasledovať. Je to pokles výrobnej činnosti naprieč všetkými segmentami, ktorý už po relatívne krátkej dobe smeruje k prepúšťaniu. Nižšia miera zamestnanosti potom vedie k ďalším negatívnym javom a ekonomická situácia potom pripomína začarovaný kruh.

Ekonomická recesia zasahuje skoro každého

Z toho čo sme doteraz spomenuli je zrejmé, že ekonomická recesia sa netýka iba investorov, ale skoro každého bez ohľadu na príjmovú skupinu. Aby to celé nebolo také jednoduché, počiatočné prejavy ekonomickej recesie môže byť niekedy ťažké rozoznať, pretože vyššie popisované javy nenastávajú vždy v rovnakom poradí. Medzi prvotnými symptómami môže byť napríklad aj celkom nenápadné prepúšťanie v rámci niektorého kľúčového priemyselného segmentu.

Po príklad sa nemusíme pozerať ani ďaleko do minulosti, veď napokon, poslednú významnú recesiu vyvolala pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace preventívne opatrenia v roku 2020. Tie viedli k zatváraniu obchodov a výraznej zmene správania obyvateľstva. Odhaduje sa, že len v USA zaniklo vyše 20 miliónov pracovných miest a skokový nárast nezamestnanosti spolu s opatreniami rôznej intenzity vyvolal nebývalý prepad celej ekonomiky. Treba ale dodať, že hoci táto recesia mala veľmi rýchly spád, jej celkové trvanie bolo len krátke a to aj vďaka mnohým opatreniam prijímaným s cieľom „naštartovať ekonomiku“.

Investovanie pred a počas recesie

Pozrime sa teraz na ekonomickú recesiu očami investorov. Nie vždy totiž musí negatívny hospodársky vývoj znamenať pohromu pre vaše investičné portfólio. V prvom rade je potrebné zachovať si chladnú hlavu a nepanikáriť ani vtedy ak vidíte, že trhy zaznamenávajú výrazný pokles. Práve takéto obdobia overia, či skutočne dokážete dodržať svoju vopred stanovenú stratégiu a byť disciplinovaný. Správanie pred a počas recesie by mal investor vždy prispôsobiť svojej schopnosti zvládať riziko a taktiež svojmu investičnému horizontu. Dokonca, recesia v sebe neraz skrýva aj zaujímavé príležitosti, ako sa k niektorým aktívam dostať lacnejšie.

Mnohí investori pri hrozbách recesie hľadajú tzv. bezpečné prístavy pre svoje peniaze. Úloha to však vôbec nie je jednoduchá, pretože odhadovať vývoj pri poklesoch trhov a spomaľovaní ekonomiky je ešte náročnejšie ako obvykle. Počas nie tak dávnej recesie vyvolanej pandémiou sa napríklad veľmi darilo akciám farmaceutických spoločností. Naopak, komodity ako ropa, prípadne špekulatívne aktíva ako napríklad kryptomeny zaznamenali výrazný pokles.

Vo všeobecnosti teda majú investori tendenciu počas recesie opúšťať špekulatívne investície a presúvať peniaze do štátnych dlhopisov či inak zabezpečených cenných papierov. Ak by sme sa pozreli zas na akciový trh, stabilnejšie sú spravidla akcie spoločností, ktorých produkty si ľudia musia kupovať aj vtedy, keď sa vo všetkom ostatnom treba obmedzovať. Veľkú výhodu majú rovnako aj spoločnosti s dostatočne veľkým vlastným kapitálom. Jedným dychom ale treba dodať, že univerzálny recept pre investorov, ako zvládnuť recesiu s čo najmenšími stratami, neexistuje.

Recesia je problém najmä pre investorov s kratším časovým horizontom, resp. investorov, ktorým sa blíži dôchodkový vek a v súvislosti s ním aj vyberanie ziskov. Počas recesie platí, že by ste nemali zo svojich investícií „vystupovať“ a uzatvárať ich tak so stratou, resp. s výrazne nižším ziskom v dôsledku negatívneho vývoja na svetových trhoch. V takom prípade sa môže oplatiť vyčkať hoci aj niekoľko rokov (ak vám to finančná situácia umožňuje), kým sa situácia stabilizuje.

V prípade, že váš investičný horizont je dostatočne dlhý, povedzme viac ako 15 rokov, recesia ani obavy z nej by vás nemali nijak zásadne ovplyvniť. Naopak, už spomínanou vhodnou príležitosťou môže byť postupné dokupovanie aktív vtedy, keď sú v dôsledku negatívneho ekonomického vývoja lacnejšie.