Drahé kovy

Ak ste sa rozhodli diverzifikovať svoje investičné portfólio, je možné, že vaša voľba padne práve na drahé kovy. Ide však o investičnú triedu s určitými špecifikami, ktoré ich odlišujú od iných aktív, ako sú akcie, P2P pôžičky či kryptomeny. Ich hodnota nie je odvodená od schopnosti generovať budúce peňažné príjmy, ale skôr od vzácnosti, priemyselného využitia a napríklad pri zlate aj od určitého sentimentu. Ak zvažujete zaradenie drahých kovov do svojho portfólia a váhate, či pre vás ide o vhodný krok, určite čítajte ďalej a zistite, čo si pri investovaní do drahých kovov ustriehnuť.

Pomerne stabilné, ale dlhé cykly

Drahé kovy predstavujú zaujímavú kategóriu aktív a sú investori, ktorí na ne nedajú dopustiť. Treba hneď ale dodať, že drahé kovy sa od dlhopisov či akcií v mnohom odlišujú. V prvom rade majú určitú fyzickú hodnotu a podobu, nedajú sa vytlačiť ako bankovky a ich množstvo na planéte je v zásade obmedzené. Práve preto slúžia už po tisícročia ako uchovávateľ hodnoty v čase neistoty, keď sa práve moderné investície dostávajú pod tlak inflačných očakávaní alebo rôznych politických opatrení.

Pri drahých kovoch si môžete všimnúť pomerne dlhé cenové cykly bez zásadných výkyvov, stačí sa pozrieť trochu do minulosti. Cena zlata dosiahla maximum v roku 1980 na úrovni 850 dolárov za uncu, následne však až dlhých 20 rokov klesala na cenu 255 dolárov v roku 2001. Investor, ktorý nakúpil na vrchole v roku 1980, by čakal na návrat „na nulu“ až do roku 2006, čo si však vyžaduje poriadnu dávku trpezlivosti.

Pre porovnanie uveďme, že striebro vykazuje ešte výraznejšiu volatilitu vzhľadom na menší trh a väčší podiel priemyselného dopytu. V roku 2011 sa cena striebra vyšplhala na 48,70 dolárov za uncu, následne však klesla na 17,10 dolárov v roku 2016. Zaujímavé je, že v roku 2021 tvoril sektor priemyslu až 51 % z celkového dopytu. Ak je reč o drahých kovoch, netreba sa orientovať iba na zlato či striebro. V uplynulých dvoch desaťročiach bolo z investičného pohľadu zaujímavé aj lítium, nikel alebo kobalt, a to najmä v súvislosti s výrobou batérií. Žiadny z týchto drahých kovov ale nie je stávkou na istotu výnosu. Napríklad lítium od rekordných cien z roku 2022 kleslo už o takmer 80 %.

Faktory ovplyvňujúce ceny

Drahé kovy teda ani v porovnaní s akciami či inými aktívami nemožno nazvať bezpečným prístavom pre váš kapitál, hoci ich cenový vývoj nebýva taký dynamický. Ich ceny ale rovnako ako pri iných aktívach reagujú na komplexnú kombináciu makroekonomických faktorov, ako sú inflačné očakávania, úrokové sadzby a pokroky vo výskumoch či ťažbe. Výrazný vplyv ale majú aj geopolitické a ekonomické neistoty, vojnové konflikty, obchodné spory a trhové turbulencie, ktoré spravidla zvyšujú dopyt po drahých kovoch.

Spôsoby investovania do drahých kovov

Investovanie do drahých kovov už dávno nemusí byť o zhromažďovaní strieborných mincí či nákupe zlatých medailí. Nákup fyzických kovov vo forme mincí, medailí, tehličiek alebo zliatin je síce stále považovaný za tradičný spôsob, no treba si uvedomiť, že si vyžaduje bezpečné uloženie, náklady na skladovanie a otázna je aj miera likvidity v prípade, že sa ich rozhodnete predať.

Čoraz populárnejšou možnosťou sú ETF fondy umožňujúce investovať do drahých kovov bez potreby fyzického vlastníctva, poskytujúc väčšiu likviditu a nižšie transakčné náklady. Investovať je možné aj cez akcie ťažobných spoločností, kde sa zhodnocuje nielen cena kovov, ale aj úspech konkrétnej firmy. Pokročilejší investori môžu využívať deriváty ako opcie a futures kontrakty, ktoré ponúkajú vysoký potenciál zisku, ale aj výrazné riziká. Ďalšou formou investície sú potom certifikáty a podielové fondy umožňujúce pasívne investovanie s profesionálnym riadením portfólia, no s relatívne vyššími poplatkami.

Úskalia investovania do drahých kovov

Treba si uvedomiť, že drahé kovy negenerujú dividendy, kupóny ani žiadny iný príjem, čo znamená, že celý výnos závisí výlučne od kapitálového zhodnotenia. Pri porovnaní s diverzifikovaným akciovým portfóliom, ktoré historicky generuje 8–10 % ročne, zlato dosiahlo za uplynulých 30 rokov zhodnotenie približne 5 % ročne. Netreba tiež zabúdať, že drahé kovy sú u nás klasifikované ako tovar a nie ako regulovaný finančný produkt, takže sa na ne napríklad nevzťahuje zákonná ochrana vkladov. Napokon si treba dobre rozmyslieť aj to, aký je váš investičný horizont a pripraviť sa, že možno aj roky bude cena drahého kovu postupne klesať. Tak ako napríklad aj pri spomínanom zlate a jeho maxima v roku 1980, ktoré bolo začiatkom dlhého, takmer 21 rokov trvajúceho poklesu.

Ako zaradiť drahé kovy do portfólia?

Presný recept, ako si zostaviť výnosné investičné portfólio neexistuje. Veľa investorov alokuje do drahých kovov zhruba 20 % ako určitú poistku a stabilizačný prvok portfólia. Tento pomer však v závislosti od vašej tolerancie rizika a investičného horizontu môže byť väčší aj menší. Akékoľvek alokovanie prostriedkov do drahých kovov je ale lepšie považovať za akúsi poistku proti extrémnym scenárom a nie ako nástroj na pravidelné generovanie výnosov.

Aby ste sa nemuseli spoliehať iba na technológie, časť drahých kovov si môžete nakúpiť aj fyzicky. V takom prípade si ale poriadne preverte predajcov, ich certifikáciu a zistite si tiež možnosti následného odpredaja. Pri fyzickej držbe tiež nezabúdajte na bezpečné skladovanie a prípadne aj poistenie s krytím minimálne na úrovni trhovej hodnoty aktív. Ak sa chcete vyhnúť vyslovene nevýhodným nákupom a máte k dispozícii väčšiu sumu, môžete vstupovať „do trhu“ drahých kovov prostredníctvom pravidelných nákupov po menších sumách, čím potenciálne znížite negatívny vplyv krátkodobých cenových výkyvov.