Štvordňový pracovný týždeň: prináša len výhody?

Štvordňový pracovný týždeň sa v niektorých krajinách Európy stáva doslova fenoménom. Skúšajú ho rôzni zamestnávatelia, žiadajú si ho aj zamestnanci a veľká časť tých, ktorí si ho mali možnosť vyskúšať, by už nemenili. Niektorí odborníci dokonca zastávajú názor, že štvordňový pracovný týždeň čaká skôr či neskôr väčšinu zamestnancov. V čom spočívajú výhody rozvrhnutia pracovného času na štyri dni v týždni a čo sa o tejto iniciatíve oplatí vedieť?

Cesta z piatich pracovných dní na štyri

Skôr narodení čitatelia si ešte určite budú pamätať pracovné soboty. Napokon, ešte pár desiatok rokov dozadu nebolo ničím nezvyčajným dochádzať do práce aj v sobotu. Postupne sa ale prakticky vo všetkých krajinách Európy prešlo na päťdňový pracovný týždeň a teraz to vyzerá, že počet pracovných dní sa bude opäť skracovať. Samozrejme, nie celoplošne, ale zatiaľ iba vo vybraných segmentoch.

So štvordňovým pracovným týždňom experimentuje čoraz viac zamestnávateľov. Výsledky sú pritom celkom prekvapivé a na základe týchto zistení dokážeme už dnes identifikovať viaceré výhody, ktoré so sebou štvordňový pracovný týždeň prináša. Skôr ako k nim ale prejdeme, poobhliadnime sa trochu po krajinách, kde už tento model rozloženia pracovného času vyskúšali.

Veľká Británia, Belgicko, Island aj severské krajiny

Pokusy zaviesť štvordňový pracovný týždeň sa v uplynulých dvoch rokoch rozbehli vo viacerých európskych krajinách, a to s veľkými očakávaniami. Tento režim si napríklad vyskúšali stovky zamestnancov vo Veľkej Británii, prevažne z technologického sektora a takmer žiadna zo spoločností sa už k pôvodnému modelu práce nevrátila. Zamestnávatelia si pochvaľovali, že produktivita zostala na rovnakej úrovni a pridanou hodnotou boli spokojní zamestnanci, ktorí mali viac času na svoje koníčky a blízkych.

Jednou z prvých krajín, kde si mohli zamestnanci naplno vyskúšať štvordňový pracovný týždeň je Belgicko. Zmenu sa dokonca podarilo presadiť do zákona, a tak si každý zamestnanec môže vybrať, či chce pracovať štyri alebo päť dní do týždňa. Treba ale dodať, že ak si vyberiete model so štyrmi pracovnými dňami, nebudete pracovať menej, ale pracovná doba sa vám rozvrhne na menší počet dní.

So štvordňovým pracovným týždňom ale experimentujú aj mnohé ďalšie krajiny. Zo všetkých spomeňme najmä Island, kde podľa odhadov vyše 86 % zamestnaných pracuje len štyri dni v týždni. Popredu sú v tomto smere aj severské krajiny, kde štvordňový pracovný týždeň využívajú najmä v IT segmente. Na juhu Európy sa však tiež tomuto modelu rozvrhnutia pracovného času nebránia, Španielska vláda na tento účel dokonca pripravila v minulom roku aj viaceré dotačné schémy, ktoré môžu využiť zamestnávatelia ochotní vyskúšať tento spôsob rozvrhnutia pracovného času.

Aké výhody prináša štvordňový pracovný týždeň?

Ak si práve teraz kladiete otázku, prečo je štvordňový pracovný týždeň takým trendom, na nasledujúcich riadkoch máme pre vás odpovede. Výhod je totiž hneď viacero a tento spôsob rozvrhnutia pracovného času si poväčšine pochvaľujú nielen zamestnanci, ale aj samotní zamestnávatelia. Tí oceňujú, že vďaka štvordňovému pracovnému týždňu sú zamestnanci viac sústredení na prácu počas pracovnej doby a do práce chodia zároveň spokojnejší. Táto ich spokojnosť sa prejavuje aj väčšou mierou lojality, takže takýto zamestnanec len tak ľahko neodíde pracovať inde.

Z pohľadu zamestnancov sú potom výhody zrejmé. Predstavte si, že máte každý piatok alebo pondelok voľno, a teda máte stále „predĺžený víkend“. Medzi najčastejšie uvádzané výhody zo strany zamestnancov patrí viac voľného času, výdatnejší oddych a tiež viac času na rodinu. Jednoducho, na „trojdňový“ víkend sa dá zvyknúť veľmi rýchlo, najmä ak váš plat zostane na rovnakej úrovni.

Štvordňový pracovný týždeň môže prinášať aj rôzne problémy

Ak ste nadobudli pocit, že štvordňový pracovný týždeň je to najlepšie, čo vás v kariérnom živote môže stretnúť, tak ešte na chvíľku zadržte. V súvislosti s ním totiž vyvstávajú viaceré otázky ohľadom platu či ustanoveného pracovného času. K štvordňovému pracovnému času totiž zamestnávatelia môžu pristupovať rôzne a vo všeobecnosti sa presadzujú dva modely. Tým prvým je skrátenie ustanoveného týždenného pracovného času zo 40 hodín na 32 hodín, čo ale vo väčšine prípadov môže znamenať aj adekvátne zníženie mzdy. To pochopiteľne nemusí vyhovovať každému. Ak by aj nedošlo k zníženiu mzdy, otázne je, či sústredenie pracovných povinností do štyroch pracovných dní nebude na zamestnancov vytvárať vyšší tlak a nároky na splnenie plánov.

Druhým modelom je rozvrhnutie 40 hodín týždenne do štyroch dní namiesto pôvodných piatich. To ale znamená, že namiesto pôvodných 8 hodín denne je potrebné odpracovať 10 hodín denne, čo môže byť nielenže poriadne vyčerpávajúce, ale aj nevhodné pre zamestnancov, ktorí majú deti. Ak totiž v práci strávite 10 hodín čistého času, deti zo škôlky či školy jednoducho nestihnete vyzdvihnúť. Samozrejme, existujú aj rôzne variácie, kedy vám pri skrátenej pracovnej dobe napríklad zostáva rovnaká mzda, vždy totiž závisí od konkrétneho nastavenia podmienok.

Nuž a do tretice netreba zabúdať na to, že štvordňový pracovný týždeň nie je vhodný pre každý segment trhu. Zvlášť rozšírený je tento model v tých zamestnaniach, kde už je teraz možné pracovať z domu, resp. na diaľku. Na druhej strane, stále je množstvo povolaní, kde jednoducho skrátenie pracovnej doby nie je celkom možné, či už z praktických alebo personálnych dôvodov.

Štvordňový pracovný týždeň pre všetkých?

Zavedenia štvordňového pracovného týždňa sa zrejme len tak skoro nedočkáme. Celoplošný prechod na štvordňové rozvrhnutie by momentálne spôsobil množstvo problémov. Na skrátenie pracovnej doby by museli reagovať prakticky všetky štátne inštitúcie, lekári, služby a rovnako aj doprava, keďže režim presunov a dopytu by sa citeľne zmenil. Skrátený pracovný týždeň teda nateraz zostáva výsadou najmä pre tie segmenty, kde si tento pracovný režim môžu dovoliť bez väčších obmedzení a kompromisov.

Napriek uvedenému môžeme podobné snahy a trendy vnímať pozitívne, pretože podporujú variabilitu pracovnoprávnych vzťahov na jednej strane a na druhej strane sú účinným a motivujúcim faktorom zvyšujúcim produktivitu pre zamestnancov.