Vývoj trhu s akciami a jeho historické súvislosti

Investovanie do akcií sa dnes často prezentuje ako takmer istá cesta k dlhodobému bohatstvu. Stačí kúpiť široko diverzifikovaný ETF fond, pravidelne doň prispievať a počkať niekoľko desaťročí. Finanční poradcovia, ale aj finanční blogeri radi opakujú, že história je vždy na strane trpezlivého investora. Toto tvrdenie sa opakuje tak často, že málokto sa ho odváži spochybniť. Je to však naozaj tak? Je akciový trh skutočne taký stabilný a predvídateľný? Pozrime sa na históriu akciového trhu a zaujímavé odpovede, ktoré ponúka.

Zrod burzy v Amsterdame

Základ dnešného akciového trhu položila v roku 1602 Holandská východoindická spoločnosť. Jej vznik vyriešil praktický problém vtedajších obchodníkov, pretože plavby do Ázie po korenie a hodváb boli nesmierne nákladné a riskantné. Namiesto toho, aby celé riziko znášal jeden obchodník, spoločnosť rozdelila vlastníctvo medzi tisíce drobných investorov. Každý z nich si mohol kúpiť podiel podľa svojich finančných možností.

Skutočným prelomom však nebola len táto deľba vlastníctva, ale možnosť tieto podiely ďalej predávať. Investor, ktorý potreboval peniaze skôr, než sa loď vrátila domov, mohol svoj podiel jednoducho postúpiť niekomu inému. Práve táto obchodovateľnosť, dnes nazývaná likvidita, sa stala jadrom fungovania búrz. Krátko po vzniku spoločnosti pribudla v Amsterdame aj budova, kde sa tieto obchody odohrávali pravidelne a verejne.

Bubliny, ktoré praskli a trhy, ktoré zmizli

Akciový trh sa od svojho začiatku zďaleka nespájal iba s racionálnym investovaním, ale aj s mnohými špekuláciami. Dokazuje to rok 1720, keď v Londýne aj v Paríži prasklo hneď niekoľko špekulatívnych bublín naraz. Napríklad, akcie spoločnosti South Sea Company vzrástli v priebehu pár mesiacov niekoľkonásobne, len aby následne skolabovali a priviedli k výrazným stratám tisíce ľudí, medzi nimi dokonca aj Isaaca Newtona. Podobný scenár sa v tom istom roku odohral vo Francúzsku okolo Mississippskej spoločnosti Johna Lawa, ktorý sa následne stal jedným z najznámejších finančných kolapsov v dejinách.

Ešte znepokojivejší je iný typ udalosti, na ktorý sa pri opisovaní histórie akcií často zabúda. Keď ruská revolúcia v roku 1917 zoštátnila súkromný majetok, akcie ruských firiem obchodované na petrohradskej burze sa v priebehu pár dní stali bezcennými. Investori, ktorí do nich vložili celoživotné úspory, neprišli len o výnos, ale o všetko. Hoci je takýto scenár v súčasnosti len veľmi málo pravdepodobný, netreba zabúdať, že v minulosti sa písali aj takéto príbehy.

Priemyselný rast a krach roku 1929

Koniec osemnásteho storočia priniesol priemyselnú revolúciu a s ňou obrovský dopyt po kapitáli na stavbu tovární a železníc. V roku 1792 sa v New Yorku dvadsaťštyri maklérov dohodlo pod platanom na Wall Street na spoločných pravidlách obchodovania, čím položili základ dnešnej newyorskej burzy. Železnice sa stali prvým odvetvím, ktoré ukázalo, akú silu má financovanie rozsiahlych projektov prostredníctvom verejne obchodovaných akcií.

Toto obdobie rastu vyvrcholilo v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia eufóriou, počas ktorej si mnohí ľudia požičiavali peniaze len preto, aby si mohli kúpiť ešte viac akcií. Bublina praskla v októbri 1929 a hodnota indexu Dow Jones do roku 1932 klesla o takmer 90 %. Nasledovala Veľká hospodárska kríza, počas ktorej nezamestnanosť v Spojených štátoch vystúpala do dovtedy rekordných čísel. Táto skúsenosť viedla k vzniku prísnejšej regulácie trhov, ktorá stanovila pravidlá z veľkej miery platné až dodnes.

Technológie akciový trh výrazne posilnili

Ani po veľkých otrasoch v roku 1929 sa vývoj akciového trhu nezastavil, len zmenil podobu. Po druhej svetovej vojne priniesol hospodársky rast dlhé obdobie rastúcich cien, no v sedemdesiatych rokoch sa tento trend na dlho zastavil. Vysoká inflácia a koniec krytia dolára zlatom v roku 1971 spôsobili dlhé obdobie neistoty. Americký akciový index sa v nominálnych číslach takmer 16 rokov nepohol z miesta, kým jeho reálna hodnota v dôsledku inflácie klesala.

Skutočný impulz akciovým trhom priniesli po rokoch až počítače. Obchodovanie sa postupne presunulo z fyzického sveta do elektronického prostredia, ktoré dokázalo vykonať tisíce príkazov za sekundu. Táto rýchlosť mala aj odvrátenú stranu, ktorú svet naplno pocítil v októbri 1987, keď index Dow Jones počas jediného dňa, dnes nazývaného Čierny pondelok, prepadol o viac ako 20 %.

Spolu s technologickým vývojom sa menil aj spôsob, akým bežní ľudia investovali. V roku 1976 založil John Bogle prvý indexový fond dostupný pre drobných investorov, ktorý namiesto výberu jednotlivých akcií jednoducho kopíroval celý trh. O necelých dvadsať rokov neskôr, v roku 1993, pribudol prvý skutočný ETF fond a presne z týchto myšlienok vychádzajú aj dnešné obľúbené diverzifikované fondy.

Očakávania novodobej krízy

Vzorec rýchleho rastu a následného pádu sa v novom tisícročí zopakoval hneď dvakrát. Na prelome tisícročí sa investori nadchli pre internetové spoločnosti bez ohľadu na to, či vôbec dosahovali zisk. Index Nasdaq medzi rokmi 2000 a 2002 stratil takmer 80 % svojej hodnoty a toto obdobie sa často nazýva ako „prasknutie dotcom bubliny“. O necelých desať rokov neskôr, v roku 2008, spôsobila kríza na americkom trhu s hypotékami pád indexu S&P 500 o viac ako polovicu.

Zaujímavý kontrast priniesol rok 2020. Pandémia síce spôsobila jeden z najrýchlejších prepadov v histórii, no vďaka rozsiahlym zásahom centrálnych bánk sa trh spamätal už za niekoľko mesiacov, teda rekordne rýchlo. Tento príklad ukazuje, že dĺžku návratu na pôvodné hodnoty, resp. ich ďalšie prekonanie je možné predpovedať len veľmi ťažko a závisí od mnohých externých faktorov, ako sú napríklad politické opatrenia.

Akciové trhy majú pre ekonomiku zásadný význam

Akciový trh napriek mnohým svojim prepadom plní nezastupiteľnú úlohu. V prvom rade funguje ako primárny trh, teda umožňuje firmám získať kapitál výmenou za podiel na budúcich ziskoch, čo sa deje najmä pri prvotnom vstupe na burzu. Druhou, oveľa väčšou úlohou je sekundárny trh, na ktorom si investori medzi sebou vymieňajú už existujúce akcie. Táto časť priamo nefinancuje firmy, no vytvára cenu a likviditu, vďaka ktorej má prvá popísaná funkcia vôbec zmysel.

Ceny akcií zároveň fungujú ako predbežný odhad budúcnosti ekonomiky, pretože odrážajú očakávania investorov o ziskoch firiem, úrokových sadzbách a inflácii. Keď centrálne banky znižujú úrokové sadzby, akcie sa zvyčajne stávajú atraktívnejšími v porovnaní s dlhopismi, čo tlačí ich ceny nahor. Diverzifikácia investície prostredníctvom ETF so širokým záberom odstráni síce riziko, že skrachuje jedna konkrétna firma, no neochráni pred poklesom celého trhu, ako to bolo aj pri vyššie uvedených prípadoch. Oplatí sa preto nestaviť iba na jedno aktívum, ale pridať do portfólia napríklad aj P2P pôžičky.

Čo si z histórie odniesť?

História akciového trhu teda neponúka jednoduchú odpoveď na úvodnú otázku. Na jednej strane platí, že trhy vyspelých ekonomík sa doteraz vždy z krízy spamätali a v dostatočne dlhom horizonte odmenili trpezlivých investorov. Na druhej strane história obsahuje aj trhy, ktoré sa nespamätali celé desaťročia, ale aj trhy, ktoré zanikli úplne napríklad v dôsledku zmeny politického režimu.

Rozumieť tejto histórii neznamená vyhýbať sa investovaniu, skôr naopak. Znamená pochopiť, že investovanie je vždy spojené s určitým rizikom a tomu treba prispôsobiť aj svoje očakávania. Cesta nahor totiž môže trvať dlhšie, než ukazujú grafy z rôznych reklám.