Zlaté pády a úspechy

Zlato v uplynulých týždňoch prekonáva historické cenové rekordy. Pre mnohých konzervatívnych investorov predstavuje bezpečný prístav v časoch ekonomickej neistoty, no v súčasnosti láka aj tých, ktorí si radi urobia zálusk na vyššie výnosy. Niet sa však čomu čudovať, tento drahý kov už tisícročia symbolizuje bohatstvo a stabilitu a v podvedomí mnohých je zakorenený ako investícia, ktorá nikdy neklame. Je to však skutočne tak a môžete sa na zlato spoľahnúť za každých okolností? História totiž ukazuje, že aj investícia do zlata môže priniesť horké sklamania. Pozrime sa preto na zlaté pády a úspechy.

Prečo zlato nie je stávkou na istotu?

Hoci sa zlato často prezentuje ako ochrana pred infláciou a ekonomickým chaosom, jeho cena podlieha mnohým faktorom, ktoré nemusia vždy hrať v prospech výnosu chtivých investorov. Medzi najvýznamnejšie patrí menová politika centrálnych krajín, pričom najmä zvyšovanie úrokových sadzieb negatívne ovplyvňuje cenu zlata, keďže investori presúvajú prostriedky do výnosnejších aktív.

Ďalším dôležitým faktorom je sila amerického dolára. Keďže zlato sa obchoduje prevažne v dolároch, silnejší dolár znamená vyššiu cenu zlata v iných menách, čo môže znížiť globálny dopyt. V neposlednom rade ovplyvňujú hodnotu zlata aj sentimenty investorov a geopolitické udalosti, ktoré sa dajú len ťažko predvídať. Treba si tiež uvedomiť, že zlato na rozdiel od akcií alebo dlhopisov, samo o sebe negeneruje žiadne výnosy, cash flow ani dividendy. Jeho hodnota je založená výhradne na tom, koľko je niekto ochotný zaň zaplatiť – čo môže viesť k pomerne veľkým výkyvom ak nastane vo svete neočakávaná situácia.

Najväčšie prepady hodnoty zlata

Jeden z najdramatickejších prepadov ceny zlata sa udial v rokoch 1980 až 1982. Po dosiahnutí vtedajšieho rekordu 850 dolárov za uncu v januári 1980 zaznamenalo zlato v priebehu nasledujúcich dvoch rokov strmý pád o viac než 60 %. Investori, ktorí nakúpili na vrchole, museli čakať viac ako 28 rokov, kým sa cena vrátila na pôvodnú úroveň.

Novšia história ponúka aj ďalší výrazný príklad. V rokoch 2011 až 2015 zlato stratilo takmer 45 % svojej hodnoty, keď kleslo z historického maxima 1 921 dolárov za uncu na približne 1 050 dolárov. Tento pokles prišiel po dlhom období rastu počas globálnej finančnej krízy a následnej expanzívnej menovej politiky.

Zaujímavým príkladom z minulosti je tiež obdobie po roku 1933, keď americký prezident Franklin D. Roosevelt podpísal príkaz zakazujúci súkromné vlastníctvo zlata. Americkí občania museli odovzdať svoje zlaté mince a tehličky vláde za pevnú cenu 20,67 dolára za uncu. Krátko nato vláda zvýšila oficiálnu cenu zlata na 35 dolárov, čo predstavovalo 69 % zhodnotenie, o ktoré boli pôvodní držitelia pripravení.

Investície do zlata, ktoré nevyšli

Nielen jednotlivci, ale aj veľké inštitúcie sa popálili pri investíciách do zlata. Keď v roku 1988 kúpila centrálna banka Veľkej Británie približne 20 ton zlata pri cene okolo 450 dolárov za uncu, mnohí považovali tento krok za rozumný. No medzi rokmi 1999 a 2002 Bank of England pod vedením Gordona Browna predala približne 395 ton zlatých rezerv za priemernú cenu 275 dolárov za uncu, a to len krátko pred začiatkom jedného z najväčších rastov ceny zlata v modernej histórii. Tento obchod, často bol následne označovaný ako „Brownov výpredaj“ a Spojené kráľovstvo pripravil o miliardy libier potenciálnych výnosov.

Na zlate sa podobne „popálil“ aj americký investor Warren Buffett, známy svojou skepsou voči tomuto drahému kovu. Do zlata investoval v roku 1997 približne 400 miliónov dolárov, čo ale bolo v rozpore s jeho bežnou investičnou stratégiou. Hoci spočiatku zaznamenal zisky, investíciu predčasne ukončil, čím prišiel o potenciálne výrazné zhodnotenie v nasledujúcom desaťročí.

Zlaté rekordy a príležitosti na zbohatnutie

Napriek rizikám, zlato za posledných 100 rokov ponúklo aj niekoľko vydarených príležitostí na zbohatnutie. Investori, ktorí nakúpili zlato v roku 1971 po zrušení zlatého štandardu za cenu približne 35 dolárov za uncu, mohli do roku 1980 zaznamenať neuveriteľný nárast o viac ako 2 300 %.

Ďalšou mimoriadne výnosnou periódou bolo obdobie medzi rokmi 2000 až 2011, kedy sa cena zlata zvýšila z približne 270 dolárov na spomínaných 1 921 dolárov za uncu – viac než sedemnásobne. Tento rast bol poháňaný kombináciou faktorov vrátane globálnej finančnej krízy, kvantitatívneho uvoľňovania a obáv z inflácie.

V súčasnosti zlato opäť láme rekordy, keď už v prvom kvartáli roka 2025 prekročila hranicu 3 100 dolárov za uncu, čo predstavuje historické maximum. Tento nárast je podporovaný geopolitickými napätiami, očakávaniami znižovania úrokových sadzieb a pokračujúcimi obavami z inflácie.

Bez ohľadu na aktuálnu cenu zlata, história ukazuje, že toto aktívum môže priniesť dramatické výnosy aj bolestivé straty. Jeho cena podlieha komplexným faktorom, ktoré zahŕňajú všetko od menovej politiky až po psychológiu investorov. Ako pri každej investícii, aj v tomto prípade platí zlaté pravidlo diverzifikácie, teda nestaviť všetky peniaze na „jednu kartu“. A rovnako platí aj stará známa formulka o tom, že minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich.